Veľká noc v horách – čo varím pre hostí vo Ville Izydor
Čo varím na Veľkú noc?
Veľká noc v Kościelisku pre mňa znamená niečo viac než len sviatky v horách. Vo Ville Izydor ju pripravujem tak, ako sa to kedysi robilo – bez uponáhľania, s dobrým jedlom a pravou tradíciou. Každý rok varím pre hostí kyslú polievku na srvátke, pečiem koláče na Bielu sobotu a dbám na to, aby náš veľkonočný stôl mal domácu útulnosť.
Ako vyzerá Veľká noc v Kościelisku? Rozprávam, čo varím pre hostí vo Ville Izydor a aké tradície v horách pestujeme.
U mňa niet náhodných jedál. Každé má svoje miesto, svoju históriu a svoj zmysel. A každé musí chutiť tak, ako si pamätám z detstva.
Kyslá polievka na srvátke. Iba na srvátke.
Veľkonočnú kyslú polievku robím výlučne na srvátke.
Nie na vývare.
Nie „napoly“.
Nie pre kompromis.
Iba na srvátke.
Pretože práve ona dáva tú pravú kyslosť – jemne ostrú, výraznú, hlbokú. Bez nej je kyslá polievka príliš mierna. A veľkonočná kyslá polievka byť mierna nemôže.
Ale je tu ešte niečo.
Na našu kyslú polievku používame veľa čerstvo nastrúhaného chrenu.
Naozaj veľa.
Nie z pohára. Nie hotový. Iba čerstvý koreň, strúhaný tesne pred podávaním. Práve on dodáva ostrosť, ktorá jemne štípe v nose a spôsobuje, že kyslá polievka prebúdza po zime lepšie než káva.
A tu začína naša malá veľkonočná tradícia.
Vždy losujeme, kto bude strúhať chren.
Pretože každý vie, že je to úloha pre odvážnych.
Oči slzia, nos štípe, v kuchyni sa zintenzívňuje vzduch… no smiechu pri tom nikdy nechýba. Niekedy sa šťastie usmeje na Jána, inokedy na mňa, niekedy sa niekto snaží vyhnúť.
Hostia sa často pýtajú, či je to naozaj taký rozdiel.
Je.
Pretože čerstvý chren nielenže zvyšuje chuť. On dáva polievke charakter. Vďaka nemu nie je jemnou sviatočnou polievkou, ale skutočnou, podhorskou Veľkou nocou v miske.
A keď potom vidím, ako si hosť žiada ďalšie porcie, viem, že slzy pri strúhaní stáli za to ????
Biela klobása s jablkom a cibuľou
Nevarím ju vo vode.
Pečiem ju s jablkom a cibuľou, pomaly, až sa šťava z jabĺk jemne skaramelizuje a cibuľa zmäkne a zosladne.
Táto kombinácia je jednoduchá, ale mimoriadne sviatočná. Kyslá polievka, jemná biela klobása a sladkosť jabĺk – všetko sa vyvažuje.
Nemám rád prekomplikované jedlá. Veľká noc má chutiť tradíciou.
Vajíčková praženica so sviatočnými jedlami – a tu vládne Ján
Na Veľkonočnú nedeľu robí vajíčkovú praženicu iba jedna osoba.
Môj manžel Ján.
Nikto iný.
Je to tradícia, ktorú nemeníme už roky. Ján krája sviatočné jedlá – klobásu, vajíčka, kúsok chleba, niekedy aj trochu chrenu – a všetko pomaly smaží bez zhonu.
Hostia už vedia, že keď je Ján v kuchyni, radšej nevstupovať a nerušiť.
Táto vajíčková praženica obsahuje viac než len chuť. Má v sebe rodinu. Má v sebe rituál. Má v sebe sviatky.
A myslím, že to hosť cíti.
Biela sobota – deň pečenia a vysviacky
Koláče pečieme na Bielu sobotu.
V kuchyni je vtedy živo, vonia maslom, vanilkou a droždím. Bábovky rastú pokojne, tvarohové koláče sa chladia pri okne. Mám rada tento moment – je v ňom očakávanie.
Ale Biela sobota nie je len o kuchyni.
Je to aj vysviacka v našom krásnom, drevenom kostole
Kostol sv. Kazimíra Kráľa v Kościelisku.
Toto miesto má v sebe mimoriadnu atmosféru. Drevo, svetlo, ticho. Vždy, keď tam vstúpim s košíkom, cítim pokoj.
Stráženie hrobu – výnimočný moment
V našom kostole je niečo, čo priťahuje ľudí nielen z Kościeliska.
Stráženie hrobu.
Je také reprezentatívne a slávnostné, že ho prichádzajú pozrieť obyvatelia okolitých obcí – a nielen oni. Uniformy, sústredenie, vážnosť tej chvíle… to naozaj pôsobí.
Vždy ma to dojíma.
A keď sa potom vraciam do vily, viem, že sviatky sa už začali.
Prečo je to pre mňa také dôležité?
Pretože Veľká noc nie je balík služieb.
Nie je to atrakcia.
Je to rituál. Chuť. Vôňa. Ľudia pri jednom stole.
Vo Ville Izydor nechcem organizovať „hotelové sviatky“. Chcem, aby hosť cítil, ako vyzerá pravá podhorská Veľká noc.
S kyslou polievkou na srvátke.
S Jánovou vajíčkovou praženicou.
S dreveným kostolom a strážením hrobu.
Pretože verím, že práve takéto momenty zostávajú najdlhšie v pamäti.
Basia.