Izba č. 12 v Kościelisku – prečo deti z nej nechcú odísť

Niekedy už pri vstupe viem, ktorý izba bude „tou obľúbenou“.

A veľmi často je to práve izba č. 12.

V Kościelisku máme niekoľko izieb a každá je iná, ale tá jedna má v sebe niečo výnimočné.

Najmä pre deti.

A úprimne — trochu aj pre dospelých 😊

„Môžeme spať hore?“

Táto otázka padá vždy.

Nie „či sa izba páči“.

Nie „kde uložíme kufre“.

Len:

„Môžeme vyliezť na tú posteľ?“

Pretože v izbe č. 12 je niečo, čo okamžite upúta pozornosť.

Posteľ vo výklenku.
Taká, na ktorú sa lezie po rebríku.

Trochu ako základňa.
Trochu ako tajné miesto.

Deti majú svoj svet

A zrazu sa deje niečo, čo ako majiteľka vidím veľmi často.

Deti... miznú.

Sedia tam hore:

• čítajú
• hrajú sa
• schovávajú sa

A rodičia sa pozerajú a hovoria:
„Máme chvíľu pokoja“.

A to je moment, ktorý mám veľmi rada.

Kościelisko namiesto Zakopaného – rozdiel, ktorý vidno v takých chvíľach

Moji hostia často prichádzajú najskôr do Zakopaného.

Tam je veľa atrakcií.

Ale tu, v Kościelisku, sa deje niečo iné.

Deti nepotrebujú animácie.

Stačí im:

• priestor
• nápad
• a také miesto ako tá posteľ

Rodinná izba, ktorá dáva trochu súkromia

Izbu č. 12 veľmi často volia rodiny.

Lebo každý tu má svoj priestor.

Deti — svoju „základňu“.
Rodičia — chvíľku pokoja.

A zrazu výlet do hôr prestáva byť logistikou a začína byť oddychom.

Ako majiteľka vidím jednu vec

Niekedy najväčší dojem nespraví výhľad.

Niekedy to urobí detail.

Taký ako tá posteľ vo výklenku.

Pretože práve takéto veci si hostia pamätajú najviac.

A ráno predsa všetci idú na raňajky

A vtedy sa príbeh opakuje.

Deti sa pýtajú prvé:
„Budú dnes tiež wafle?“

A Jan už stojí pri vaflovači.

V Willa Izydor takéto rána sú norma.

Ak plánuješ výlet s deťmi

A rozmýšľaš medzi Zakopaným a Kościeliskom… poviem len toľko:

niekedy jedna izba dokáže zmeniť celý výlet.

A izba č. 12 to robí prekvapivo často.

Basia 💛